Zaujímavé, že pojem feminizmus nemá zodpovedajúci tvar
v mužskom rode. Žeby história nepostavila túto potrebu? Poznáme odporcov feminizmu,
ale bojuje niekto za zrovnoprávnenie mužov? Aj kritika má svoje opodstatnenie,
len ak nahliadneme ku koreňu.
V najširšom chápaní feminizmus označuje myšlienkový prúd, ktorý sa zaoberá
problémom ženy, jej postavením v spoločnosti, vzťahom k mužovi, usiluje sa
odstrániť všetky formy jej diskriminácie a postaviť ju na roveň muža. Úloha
oboch pohlaví je vo svete dôležitá. Obaja majú právo na čo najplnšiu
realizáciu, no nie každý izolovane, ale vo vzájomnom vzťahu. Tento obraz
vychádza z prirodzeného chápania ľudskej pohlavnosti a z biblického obrazu
stvorenia človeka ako muža a ženy. Všade, kde sa toto právo na rovnoprávne
postavenie žien a mužov porušuje, stáva sa feminizmus oprávneným kresťanským
úsilím. celý text
Ženy
-skrátené (z knihy V. Messoriho - „Hypotézy o Ježišovi“)
Ak Ježiš zbavuje mýtu
posvätnosti smrť a rodinu, prehodnocuje to, čo si vo všeobecnosti menej vážila
staroveká kultúra a najmä židovstvo, totiž ženy a deti....Napriek
tomu, že sa to uznávalo, prakticky to bolo tak, ako priznáva Guignebert:
„Hebraizmus sa javí ako náboženstvo mužov.“
celý text
Apoštolský nuncius
arcibiskup Pablo Puente – z homílie na európskej konferencii WUCWO, Londýn 2003
“V Cirkvi sú ženy prijaté ako cirkev modliaca sa, vo svojich povolaniach
učiteliek, zdravotníčok, či pracovníčok v sociálnej oblasti ako cirkev
pracujúca, no keď žena prejaví svoj intelekt, nápady, originálne riešenia
podobne ako muž, ba mnohokrát v oveľa väčšej miere, ak sa domáha
zúčastňovať sa na dôležitých rozhodnutiach a rokovaniach, vtedy sa začne biť na
poplach. Jednoducho v určitých cirkevných komunitách ťažko prijímajú ženu ako
osobu hlbokého myslenia, ktorú hodno počúvať s rešpektom. Nie sú schopní
prijať ženy aj ako cirkev mysliacu... Storočia trvajúce predsudky voči nim sú
naozaj nebezpečenstvom pre spoločnosť a Cirkev. Úlohou žien je
konečne odstrániť tieto mýty. Modlite sa, pracujte, avšak nebojte sa
myslieť a ponúknuť tomuto nehumánnemu svetu svoje vnímavé živé
kresťanstvo. Buďte prorokyňami našich dní medzi trpiacimi a hľadajúcimi
nádej. Staňte sa evanjeliovou stránkou napísanou pre súčasnosť, dnešným
jazykom, o problémoch dneška, dnešnými ženami s ich osobitným
ženským géniom...“
Carlo Caretto: „Ja
František“:
Viackrát som sa pýtal, ako je to možné, že napriek
takým podivuhodným postavám, ako Klára, ako Katarína, ako Terézia, vy
v Cirkvi ste ostali takí antifeministi. Áno, musím to povedať ja,
František: zostali ste antifeministi. Nemôžem to pochopiť....
...Akýkoľvek muž ženu predíde iba preto, že je muž.
Nezdá sa vám to prehnané?...Človek by povedal, že nemáte prorockého ducha
a že nemáte nijakú pravdu na hlásanie. Predovšetkým by sa dalo povedať, že
žijete stále v minulosti. Minulosť je minulosť, a tá sa nevráti.
Dvetisíc rokov bolo treba, aby Evanjelium začalo vnikať do tvrdých hláv
mužov...
Ale teraz sa už konečne čosi robí. Koncil bol
jedinečným medzníkom pri premene moderného sveta a odstránil všetky
nánosy, ktoré zaťažovali Cirkev. Čítajte pozorne a uvidíte všetky rozdiely
medzi Starým a Novým Zákonom. Právna moc starých je vystriedaná láskou,
ktorá si dobýja srdcia. Aj pre ženy prišlo čosi nové. Pozornejšie čítajte.
Otvorte oči pre znamenia časov a presvedčíte sa, aké nebezpečenstvo vám hrozí, ak zostanete
hluchí ku skutočnosti, ktorá od istého času klope na dvere...
Ak Ježiš hovorí, choďte a urobte učeníkmi všetky
národy, nemôže sa už viac stať, aby to muž počul jedným spôsobom a žena
druhým. A ak muž vezme na seba zrelé zodpovednosti, to neznamená, že žena sa má
cítiť schopnou iba starať sa o útulok alebo variť v seminároch
v službe pánov mužov...
Ženy, nenapodobňujte mužov, ale buďte tvorivé,
pôvodné, vo svojej ženskosti hľadajte pôvod toho, čo vás vyznačuje a čo je nezameniteľné,
pretože to chcel a stvoril sám Boh. Opakujte si pre seba každý deň: muž
nie je žena. Myslím, že jestvuje na svete vzor pre vás, ženy, a to je
Mária z Nazaretu. Vy, ženy, by ste mali v modlitbe trochu vyťažiť
z Máriinho tajomstva. Doteraz bolo priveľa sentimentalizmu
a neužitočného triumfovania. Zvlášť zo strany mužov, najmä... neženatých.
A ešte poslednú vec. Nedajte sa viesť iba od
mužov, pretože sú muži, ak sa však dáte nimi viesť, nech je to preto, že sú
svätí.
Z Famille Chrétienne, č. 1474 apríl 2006: Feminizmus proti žene
Selektívny potrat vyvracia feministické mýty
Podľa renomovanej lekárskej revue Lancet, selektívny potrat podľa pohlavia ochudobnil Indiu
o 10 miliónov žien. Prvý raz v histórii bol odsúdený indický lekár na
dva roky väzenia, lebo prezradil žene, že čaká dievča a navrhol jej „že vec dá do poriadku“. Hoci je táto
prax ilegálna, v Indii sa šíri vďaka pokroku echografie. V roku 2001 pripadlo na 1000 mužov len
933 žien v porovnaní s 972 v roku 1991. Prečo by sme mali
investovať do dcéry, ktorá bude neskôr posluhovať svokre? Potrat sa takto stal
najradikálnejším nástrojom sexistickej ideológie...
Aj
iné feministické mýty sa rúcajú: čím menej detí je v rodinách, tým ťažšie
sa prijíma dieťa ženského pohlavia. Selektívny potrat spôsobuje najväčšie
plienenie práve tam, kde sa rozšírila antikoncepcia. A teda tie ženy,
ktoré presadzovali „právo disponovať
svojim telom“ a predstavovali ju ako podmienku celosvetového
oslobodenia žien, musia konštatovať, že toto právo sa používa najmä na ich
elimináciu.
Z rozhovoru o životných cestách žien v publikácii „Krehká
sila“
Ján Krstiteľ Balázs: Aj Biblia hovorí, že človek bol stvorený ako muž a žena.
Nie ako muž zvlášť a žena zvlášť, ale človek ako jednota mužského a ženského
princípu. celý text
Kongres UMOFC Praha, september 2000: „Rovnosť príležitostí“:
prof.
Zedníček: „Identita ženy vo svetle
stvorenia“:
...“Je skutočnosťou, že sme doteraz neprekonali
prežívajúci paternalizmus, ktorý má historické základy a pre nás mužov je
doteraz tak príjemne pohodlný. Všade je
dnes žena utláčaná fyzicky, psychicky alebo duchovne...“
Definícia „feminizmu“ podľa Ottovho slovníka z roku 1905:
„Úsilie
o zlepšenie vzájomných vzťahov medzi mužom a ženou...“
Z dokumentov na tému „Rovnosť príležitostí“ (Strassburg,
1997):
....Ak je uznaná rovnoprávnosť de jure, nie je
uznávaná de facto.
Nerovnosť je v pracovnej sfére, na univerzitách, v politike.
Odráža nerovnosť, ktorá panuje v domovoch a rodinách.
Muži necítia tú motiváciu k podpore rovnosti ako
ženy (či šéfovia podnikov alebo predstavitelia Cirkvi), najmä ak nemajú pocit,
že by nemali mať z toho niektoré privilégiá.
Požiadavky uložené manažérom alebo riaditeľom muž
oveľa ľahšie splní, ak nie je natoľko zainteresovaný rodinou: ľahšie príde
skoro do práce, ostane cez víkend, môže ísť na služobnú cestu do zahraničia...
Doteraz pretrváva formálna štruktúra moci (politickej,
verejnej, ktorú predstavujú muži). Ale aj neformálna štruktúra moci sa vytvára
dvomi spôsobmi, ako hovorí švédska historička Yvonne Hirdman: „Vo svete, ktorý
je spoločný mužom a ženám je primárnosť mužských noriem“.
Švédsky minister pre rovnosť na túto tému poznamenáva:
„...Ak sa rovnosť ujme, nebudeme tým strácať? Nebudeme mať menej moci? Nebudeme
mať viac konkurencie v práci a vo funkciách? Viac zodpovednosti za
neplatenú prácu?
Ďalší argument: absencia otcov – je sociálnym problémom.
Muži by mohli priam žiarliť na plnohodnotnejší život. Malo by sa im umožniť
„trochu produkcie a trochu reprodukcie...“